Už bola ruka hore.
A laktík trčal z okna pri stovečke po diaľnici.
A svet gombička, more vodička.
Keď zrazu prišla ona, po nej on.
Dve nové duše v mojom smutnoprázdnom živote.
Moje.
A s nimi… STRACH. V takej sile a tak bolestný,
až mi stisne srdce a v krku mi hrča nedovolí dýchať.
Tak ťaživý, že sa rútim do čiernej diery a
prosím Ho, nie, neber mi ju, neber mi ho. Veď si mi
ich nepožičal preto, aby si mi ich zase vzal.
Veď Ty vieš, že bez nich som NIČ.
Bez nich by som nemala PREČO.
A vyjednávam s Tebou. Zase raz. A prosím, ďakujem
a zase prosím. Prosím. Prosím.
Daj nám ešte veľa spoločných chvíľ.
Nech som tu pre ne. Nech sú tu pre mňa.
Nech ešte… SME.
Celá debata | RSS tejto debaty